Choroby a zdravie

ČASTÉ PROBLÉMY:

1.     Hemoragická choroba králikov – MOR

2.   Myxomatóza

3.   Kokcidióza – črevná a pečeňová forma

4. Tráviace poruchy

5.   Pasteurelóza

 

 

Mor králikov (vírusová hemoragická septikémia), je relatívne nové ochorenie, prvý krát opísané v r. 1984 v Číne. Počas nasledujúcich troch rokov sa rozšírilo do Európy (u nás sa mor vyskytol prvýkrát v r. 1987) a dnes sa vyskytuje na štyroch kontinentoch. Ak dôjde k vypuknutiu moru v chovoch králikov, dochádza k veľmi vysokým stratám spôsobených úhynom zvierat. Mortalita môže dosiahnuť až 100%.

Pôvodca: Kalicivírus, pomerne jednoduchý vírus zo skupiny RNA vírusov. Na svojom povrchu nesie proteín VP60, ktorý sprostredkúva väzbu vírusu na bunku a tým schopnosť infekcie.

Klinické príznaky: Mor králikov prebieha najčastejšie v perakútnej alebo akútnej forme, chronická a subchronická forma sú výnimočné. Klinické príznaky sú najprv nenápadné: malátnosť, somnolencia, inapetencia, v priebehu niekoľkých hodín sa môžu objaviť nervové príznaky – parézy, paralýzy, kŕče, epistaxis, edém spojiviek, prípadne cyanóza. Priebeh je väčšinou veľmi rýchly – zviera uhynie počas 12-24 hodín po objavení prvých klinických príznakov. Často nachádzame už mŕtve králiky bez akýchkoľvek príznakov, väčšinou v dobrej kondícii. Pri pitve zisťujeme krvácaniny na pohrudnici, pobrušnici a obličkách. Na ochorenie sú najodolnejšie mláďatá do veku 60 dní.

 

Prenos: Priamym kontaktom, vzduchom, prachom, bodavým hmyzom, krmivom, chovateľskými pomôckami. K rýchlemu šíreniu prispieva aj nedostatočná výživa a nevhodná zoohygiena v chove.

Terapia, prevencia: Terapia moru králikov neexistuje, jedinou účinnou ochranou je včasná a pravidelná vakcinácia králikov. Veľký význam pre vytvorenie zdravého a odolného chovu má správne dodržiavanie vakcinačnej schémy. Vakcinačná schéma súvisí s vekovou rezistenciou králikov voči kalicivírusu. Je známo, že pred dosiahnutím 4. týždňa sú králiky voči kalicivírusu prakticky nevnímavé. Medzi 4.-10. týždňom sa vnímavosť zvyšuje a u zvierat vo veku nad 10 týždňov dosahuje maximum.

 

 

Myxomatózu králikov poznáme vyše 100 rokov. Napriek tomu však nestráca na význame. Počas posledných desiatich rokov sa forma tohto ochorenia mení. Okrem klasickej myxomatózy s výskytom uzlíkov na hlave a opuchmi v oblasti pohlavných orgánov sa stretávame aj s atypickou pľúcnou formou, pri ktorej prevládajú respiračné klinické príznaky.

Myxomatóza môže spôsobiť významné ekonomické straty vyvolané úhynom u drobnochovateľov, ale aj vo veľkochovoch.

 Pôvodca: Veľmi odolný vírus myxomatózy patrí do čeľade Poxviridae.

Klinické príznaky: Po 6-10 dňovej inkubačnej dobe dochádza k seróznemu, neskôr hlienovo-hnisavému výtoku z očí a k zlepeniu viečok. Neskôr na ušiach, hlave a na vonkajších pohlavných orgánoch vznikajú myxomatózne uzlovité zmeny. V dôsledku zdurenia nosovej sliznice pozorujeme sťažené dýchanie. O 12-14 dní králiky hynú na vyčerpanosť a kachexiu. Králiky, ktoré infekciu prežijú, sa stávajú doživotnými nosičmi vírusu. V posledných rokoch je častá tzv. pľúcna forma, ktorá sa vyznačuje prevládaním pľúcnych príznakov a obmedzením výskytu myxómov.

Prenos: Priamym kontaktom, vzduchom, prachom, bodavým hmyzom, nepriamo krmivom, chovateľskými pomôckami. Nebezpečným faktorom je nárast populácie komárov, ktoré predstavujú nebezpečný faktor v prenose myxomatózy.

Terapia a prevencia: Terapia neexistuje, jedinou účinnou ochranou je včasná a pravidelná vakcinácia králikov. Z epizootologického hľadiska treba dbať na plošnú vakcináciu.

 

Z iných chovateľských opatrení je dôležitá inštalácia sietí na zníženie vniknutia komárov, používanie prípravkov na likvidáciu hmyzu (napr. BIO KILL spray), správna dezinfekcia v chovoch (napr. VIRKON S), vylúčiť kŕmenie krmivom z plôch, kde majú prístup divé králiky a zajace.

Profylaxia: Účinnou profylaxiou je používanie vakcín živých homológnych (atenuovaný vírus) alebo heterológnych (vírus Shopeho fibrómu). Špecifická imunita vzniká rýchlo: 4-5 dní po heterológnej, 3 dni po podaní homológnej vakcíny.

 

 

Kokcidióza je protozoárne ochorenie spôsobené rodom Eimeria. Kokcídie sa vyvíjajú v bunkách črevnej sliznice, čím ich poškodzujú. Pri silnom zamorení spôsobujú ochorenie, ktorého klinický prejav (malabsorbcia, hnačka, úhyn) je závislý od druhu eimérie, ktorý ochorenie spôsobil. U králikov poznáme aj pečeňovú kokcidiózu, ktorá väčšinou vyvoláva poškodenie pečene, nespôsobuje však priame úhyny.

Klostrídie sa bežne vyskytujú v hrubom čreve zvierat aj človeka. Pri ich premnožení dochádza k tvorbe toxínov a plynov. Podmienky pre množenie kokcídií aj klostrídií sú rovnaké, preto tieto choroby prebiehajú zväčša súčasne a diagnostikujú sa ako ľahšie dokázateľná kokcidióza.

Spoločným činiteľom, ktorý podporuje množenie kokcídií aj klostrídií je zvýšená hodnota pH črevného obsahu, čo býva spôsobené predovšetkým:

1.       Rozkladom črevného obsahu, ktorý je zapríčinený nedostatočným enzymatickým trávením bielkovín a zníženou peristaltikou čriev.

2.       Nesprávnym zložením črevnej mikroflóry, ktorá je zodpovedná za

-     tvorbu organických kyselín priamo v črevách

-          podporu činnosti trávacich enzýmov v črevách

-          ochranu sliznice čriev pred pôsobením toxínov a pred adherenciou patogénnych mikroorganizmov.

 

Odporučený postup pri prevenicii kokcidiózy králikov

Slepé črevo u králikov plní podobnú funkciu ako predžalúdky u prežúvavcov. Preto perorálne podávanie antimikrobiálnych látok (antibiotiká, chemoterapeutiká) králikom narúša ich trávenie, zapríčiňuje dysbakteriózu a premnoženie patogénnych a podmienečne patogénnych mikroorganizmov v črevách.

 

Odporučený alternatívny postup:

-         samiciam podávať probiotický prípravok PROPOUL plv. počas gravidity aj počas   kojenia – zamiešaním do krmiva

-         v čase pôrodu a po pôrode podávať prípravok CARNIFARM sol. – na zvýšenie množstva a kvality mlieka (1 - 2 ml na 5 kg ž.h. do vody)

-         počas celého odstavu mláďatám pridávať do pitnej vody prípravok CITROENZYMIX sol. 10 ml na 5 – 10 litrov pitnej vody

-         prípravok PROPOUL plv. zamiešať do krmiva počas odstavu, počas výkrmu podávať pulzne

-         prípravok CITROENZYMIX sol. podávať pri každej zmene krmiva (10 ml / 5 – 10 litrov vody)

Podávané krmivá nemajú obsahovať antikokcidiká ani antibiotiká!

 Tento program je overená účinná náhrada za preventívne podávanie antikokcidík, zároveň zvyšuje úžitkovosť a zlepšuje zdravotný stav zvierat v chove králikov. Umožňuje výrobu bioproduktov.

 

 

Pasteurelóza alebo infekčná rinitída je ochorenie králikov s vysokou morbiditou a mortalitou. Môže spôsobovať nerentabilnosť chovu a vysoké straty vyvolané úhynom.

Pôvodca: Pasteurella multocida, môže byť v kombinácia s niektorými inými baktériami.

Klinické príznaky: Pasteurelóza králikov môže prebiehať v niekoľkých formách: septikémie, ochorenia dýchacích ciest, zápaly stredného ucha a mozgu, tvorba abscesov v tkanivách, zápaly pošvy a maternice. Príznaky: fŕkanie, apatia, serózny výtok z nosa, neskôr až príškvary, hnisavý výtok z oka (väčšinou jednostranný na rozdiel od myxomatózy), neskôr až hnisavé zápaly na pľúcach a pohrudnici. Úhyny dosahujú až 90%.

Prenos ochorenia: Priamym kontaktom, nepriamo krmivom, nástrojmi. K šíreniu ochorenia prispieva aj zle odvetraná králikáreň s vysokou koncentráciou amoniaku.

Terapia: Antibiotiká a vitamín A.

Prevencia: Vyraďovanie králikov s príznakmi ochorenia, karanténa novo prikúpených králikov, optimálna výživa a zoohygiena, vakcinácia. Preventívna vakcinácia sa odporúča najmä preto, lebo v prípade vzniku tejto infekcie dochádza k vysokým stratám úhynmi. V neimunizovanom chove sa toto ochorenie šíri rýchlo a riešiť túto situáciu inými prostriedkami je dosť ťažké. Používanie ATB síce vedie k liečebnému efektu, nezabráni však stratám pred začatím liečby, dodržiavanie aplikácia antibiotík značne predlžujú dobu výkrmu a v neposlednom rade vzniká riziko vzniku rezistencie.

 

Choroby tráviaceho traktu:
 

 Chovateľ ich ľahko spozoruje. V priebehu 2 až 3 dní sa zníži príjem krmiva a zastavuje sa rast. V ďalšej fáze dochádza k zápche alebo k hnačke. Hnačka je mierna, pozostávajúca z malého množstva tekutých exkrementov, ktoré znečisťujú zadné končatiny. V ďalšom štádiu prestávajú žrať a nakoniec hynú.

 

 Bakteriálna enterída:


V niektorých prípadoch sa hnačka prejavuje vylučovaním mäkkých peliet, ktoré sú pokryté vrstvou želatinóznej substancie. V črevách sa nachádza väčšie množstvo hlienu.

 

 Enterotoxénia- kolibacilóza:


Choroba sa vyvíja v priebehu 3 až 4 dní a úhyny sa zvyšujú aj bez predchádzajúcej hnačky. Zdravý zajac je hostiteľom malého množstva kolibaktérii. Terapia ochorenia je väčšinou neúčinná.

 

 Spirochetóza:


Ochorenie sa šíri kontaktom zvierat pri párení. Postihnuté zvieratá majú začervenané pohlavné orgány. Prevencia choroby spočíva v dôkladnom prezeraní pohlavných orgánov. V pokročilom štádiu sa tvoria chrasty. Niekedy aj na iných miestach.

 

 Svrab:


Je to kožné ochorenie. Lokalizácia je na vnútornej strane zvukovodu. Najprv je to zápal, neskoršie sa na koži vytvárajú žltohnedé chrasty.

 

Nádcha:

Králiky často ochorejú v dôsledku negatívneho vplyvu okolia, ak sú chované v nevhodných podmienkach. Prvým príznakom je vodnatý výtok z nosa a kýchanie. Pôvodcami sú rezistentné baktérie. Nádchu môže mať králik veľmi dlho a ajac môže postupne chudnúť. Sprievodným znakom sú zalepené oči a noc, zježená srsť. Liečba býva úspešná. Vhodnejšia je preventívna vakcinácia.

 

Úpal:

Králiky ťažko znášajú teplo. Príznakom úpalu je rýchlejšie dýchanie, chvenie, rozčúlenie a nekoordinované pohyby. Králika treba preniesť do chladnej miestnosti a chrániť ho pred rozrušením. Na hlavu a nohy položiť vlhkú handričku. Zlyhaniu srdca zabránime tak, žwe mu podáme pol kávovej lyžičky zrnkovej kávy. Rýchlo vyhľadajte veterinára.

 

Ochrnutie:

Ochrnutie postihuje predovšetkým končatiny a spodné stavce. Ochrnutie je u králikov pomerne časté. Zabráňte králikovi, aby skákal z klietky, zo stola alebo z iných vysších vecí. Príčinou ochrnutia môže byť nedostatok vitamínov alebo rôznych infekcii. 

Chyby zubov:

Ak králiky chudnú a stále menej prijímajú potravu, môžu mať chyby zubov. Ak sa rezáky dostatočne neobrusujú a prerastú, prijímanie potravy je ťažšie. Treba vyhľadať veterinára.

 

 

                        

 

Prehľad

 

Tularémia je nákazlivé ochorenie u voľne žijúcich hlodavcov, ktoré je spôsobované baktériou francisella tularensis. Ochorenie sa môže prenášať na človeka. Podľa vstupného miesta pôvodcu ochorenia sa rozlišuje menej nebezpečná vonkajšia forma a nebezpečná vnútorná forma tularémie, ktorá neliečená prebieha v ca. 5 % prípadov smrteľne. Proti pôvodcovi tularémie existuje očkovacia látka.

 

 

Definícia / Všeobecné informácie

 

Pod tularémiou rozumieme nákazlivé ochorenie voľne žijúcich hlodavcov so smrteľným priebehom, ktoré sa vyskytuje v Amerike, Ázii a Európe. Ochorenie sa môže prenášať na človeka a vyvolávať dva rozdielne obrazy choroby.

 

Ochorenie bolo po prvýkrát zaznamenané v roku 1911 McCoyom. O rok neskôr, 1912, sa Chapinovi podarila izolácia pôvodcu ochorenia. Francis sa týmto ochorením zaoberal v rokoch 1919 až 1928 veľmi obšírne a dal mu meno tularémia, ktoré vychádza z County Tulare v Kalifornii / USA. Sovietskym vedcom Gaiskimu, Elbertovi, Somovi a Chateneverovi sa v rokoch 1936 až 1950 podarilo proti tularémii vyvinúť očkovaciu látku.

 

Pretože sa obraz ťažkostí podobá moru, a pretože ochorenie veľmi často napáda zajace a divé králiky, nazýva sa často aj zajačím morom.

 

 

Pôvodca ochorenia

 

Pôvodcom tularémie je baktéria francisella tularensis, ktorá je príležitostne označovaná aj ako pasteurella tularensis. Ide o veľmi malú, gram-negatívnu, spóry tvoriacu tyčinku, ktorá až dodnes nemohla byť priradená k žiadnemu rodu baktérii. Baktéria sa zneškodňuje teplom a obvyklými dezinfekčnými prostriedkami, proti chladu je však odolná. Pôvodca ochorenia môže prežívať v zamrazenom zajačom mäse až tri roky.

 

„Zásobáreň“ pre pôvodcu ochorenia predstavujú ektoparazity, čiže parazity žijúce na povrchu tela. V tomto prípade sú to ektoparazity na hlodavcoch, ako napr. blchy, vši, ploštice alebo kliešte.

 

 

Častosť

 

Neexistujú nijaké údaje o častosti tularémie. Pôvodcovia sa vyskytujú endemicky, čiže stále, v určitých oblastiach, aj v Spolkovej Republike Nemecko.

 

 

Cesta šírenia nákazy

 

Prenos pôvodcov ochorenia na hlodavce nastáva práve spomínanými krv cicajúcimi parazitmi. Domáce zvietatá ako ovce, ošípané, hovädzí dobytok, psi alebo mačky môžu byť pôvodcom taktiež napádané. Tularémia môže byť na človeka prenesená rôznymi spôsobmi, ako napr.:

požitím infikovaných potravín alebo pitím vody obsahujúcej pôvodcu ochorenia,

vdýchnutím prachu obsahujúceho pôvodcu ochorenia,

priamym kontaktom s napadnutým zvieraťom,

parazitmi, ako kliešte alebo blchy,

pohrýznutím alebo poškriabaním psami alebo mačkami.

 

 

Prenosy z človeka na človeka sú teoreticky možné, dodnes však neznáme.

 

 

Inkubačná doba

 

Inkubačná doba tularémie činí u zvierat 2 až 3 dni, u človeka môže trvať 1 až 5 dní.

 

 Symptómy

 

Tularémia prebieha u zvierat a u človeka rozlične.

 

 Tularémia u zvierat

 

Po prenose pôvodcu parazitmi na hlodavce dochádza po 2 až 3 dňoch ku septikémii, čiže k rozšíreniu pôvodcu krvou. Zvieratá sú nápadné slabosťou, horúčkou a zvýšenou frekvenciou dýchania. Lymfatické uzliny a slezina sú zväčšené. V priebehu 4 až 13 dní väčšina zvierat uhynie. Chronicky prebiehajúca infekcia prebieha po 14 až 60 dňoch smrteľne.

 

 Tularémia u človeka

 

U človeka možno rozoznávať medzi dvomi druhmi tularémie, vonkajšou formou a vnútornou formou, ktoré sú závislé od miesta vstupu pôvodcov ochorenia.

 

 Vonkajšia forma

 

Pri vonkajšej forme je pôvodca ochorenia prijatý kožou alebo sliznicami. Podľa miesta vstupu sa hovorí o ulceroglandulárnej forme, ak pôvodcovia ochorenia vnikli kožou, o okuloglandulárnej forme, pri vstupe cez sliznice oka, a o oralglandulárnej forme, ak pôvodcovia boli prijatí ústnou sliznicou. Na mieste vstupu sa najprv utvára červený bolestivý uzlík, ktorý sa potom rozpadne na vred. Susedné lymfatické uzliny sú bolestivo napuchnuté a v ďalšom priebehu choroby môžu zhnisať a rozpustiť sa. Horúčka sa môže, ale nemusí vyskytnúť.

 

 Vnútorná forma

 

Vnútorná forma tularémie vzniká, keď sú pôvodcovia ochorenia vdýchnutí, alebo krvnou cestou dosiahnu vnútorné orgány. Potom sa jedná o nebezpečné ochorenie s vysokou horúčkou. Rozlišuje sa medzi torakálnou formou, pri napadnutí orgánov hrudného koša, a abdominálnou formou, pri napadnutí orgánov brušnej dutiny.

Torakálna forma: Torakálna forma postihuje prednostne pľúca, a vtedy sa prejavuje ako pneumónia, čiže zápal pľúc. Pacienti trpia kašľom, hlienom, dýchavičnosťou a bolesťami v hrudnom koši.

Abdominálna forma: Pri abdominálnej forme tularémie ide o obraz ochorenia podobný týfusu. Pečeň a slezina sú napuchnuté, pacienti sa sťažujú na bolesti brucha a hnačku.

 

 Diagnóza

 

Diagnóza sa stanovuje pomocou pokusu na zvierati. K tomu sa na morské prasiatka, potkany alebo myši prenesie vzorka obsahujúca pôvodcu. Sérologický dôkaz pôvodcu ochorenia je obtiažny, pretože sú možné krížové reakcie, napr. s pôvodcom týfusu.

 

 Terapia

 

Liečba pozostáva z podávania antibiotík. Najlepšie účinkuje streptomycin. Pôvodcovia sú však citliví aj na tetracyklíny, erytromycín a chloramfenicol. Voči penicilínu a sulfónamidom sú však odolní.

 

 Prognóza

 

Pri vnútornej forme tularémie ide u človeka o ťažké, život ohrozujúce ochorenie, ktoré neliečené prebieha ca. v 50 % prípadov smrteľne.

 

 Letalita

 

Úmrtnosť neliečených vnútorných foriem tularémie u človeka činí ca. 5 %.

 

 Profylaxia

 

Obzvlášť ohrozené osoby, ako napr. personál v laboratóriách alebo osoby činné v poľnohospodárstve resp. v lesníctve, môžu byť proti tularémii zaočkované. Používa sa živá očkovacia látka s oslabeným účinkom, Gaiského-Elbertova vakcína. Prekonanie ochorenia zanecháva dlhoročnú imunitu.

 

Tularémia ako biologická zbraň

Tularémia sa v literatúre z času na čas označuje ako biologická zbraň, ale kvôli nízkej miere úmrtnosti a dobrej liečiteľnosti zohráva skôr podradnú úlohu.

 

Ďalšie choroby zajkov:

Ušný svrab

Parazitálne ochorenie spôsobené roztočmi. Pri tejto chorobe sa tvoria lupiny, takže je jasné,že sa králici škriabu a sú nekľudní a taktiež menej papkajú.Potom choroba postihne zvukovod a to králik začne triasť hlavou.S liečbou je nutné začať včas! A ako liečit?Postihnuté miesta musíme potierať stolným olejom.Ošetruje sa aj injekciami atď..ale to už je skôr veterinárna záležitosť.Po liečbe je dôležité vydezinfikovať klietku inak by sme mohli začať s liečbu znovu..Je strašné,že samice,ktoré choroba postihne sú tak nekľudné,že narodené mláďatá ...veď vy viete :(

 

Infekčná nádcha

Do chovu sa dostane nakazenými králikmi, ďalej se potom šíri vzduchom. Príznaky: Výtok z nosu, najprv vodnatý, neskôr hlenovitý až hnisavý. Dochádza k postihnutiu nosnej sliznice, sprevádzané ťažkým dýchaním, kašlaním, kýchaním. Choroba prebieha dlhodobo, zviera nemá tak veľký príjem krmiva, chudne a pri neliečení umiera. Prevencia: Dostatočná hygiena, primeraná vlhkosť vzduchu, neprašnosť, dostatočná ventilácia priestoru. Dá sa liečiť antibiotikami, prípadne vakcináciou. U králikov se môže prejaviť aj bežná nádcha, ale rozhodne chorobu nepodceňujte!

 

Hnačka

Môže sa jednať o ochorenie infekčného pôvodu, podmienené ďalšími vplivmi. V každom prípade preháňanie u králikov nie je žiadané a pri trvání viac ako 2 dni je nutné vyhľadať lekára. Pri intenzívnom preháňaní rýchlo dochádza k chudnutiu zvierat a môže končiť aj smrťou. Pôvodom môže byť znečistené krmivo, voda, podstielka, zlé ubytovacie podmienky. Preháňanie u králikov nikdy nepodceňujte.

 

Spirochetóza (syfilis)

Nákazlivé ochorenie, nejčastejšie sa prenáša pri pripúšťaní zvierat. Je možné aj šírenie znečišteným stelivom cez kožné poranenie. Choroba nieje prenosná na iné zvieratá ani ľudí. Inkubačná doba je 4 a viac týždňov a prejavuje sa spočiatku zarudnutím pohlavných orgánov, neskôr vznikajú tuhé uzlíky, z ktorých vzniknú vriedky. Môže dojsť k rozšíreniu na ďalšie časti tela. Choroba väčšinou nespôsobuje úhyn.

 

Pliesne

Zpravidla postihujú kožu. Prejavujú sa zčervenáním kože, vypadáváním chlpov. Postihnuté miesta sa liečia antimykotikami, môže sa aj vakcínovať. V každom prípade je nutná dezinfekcia obydlia. Niektoré pliesne môžu byť prenosné na človeka !!!

 

Toxoplazmóza

Králik sa nakazí nejčastejšie krmivom, ochorenie prebieha bez príznaku, stáva se mezihostitelom a konečným hostitelom sú všetky mačkovité šelmy (aj mačka domáca). V prípade zle tepelne opracovaného králičieho mäsa hrozí prenos nákazy aj na človeka.

 

Pásomnica

Zviera sa nakazí znečisteným krmivom od psích výkalov, kde pásomnica parazituje. Ochorenie prebieha bez veľkých príznakov, sú možné zácpy, chudnutie, chudokrvnosť. Vlasovka - červ, ktorý parazituje v žalúdku a tenkom čreve a ďalej roup králičí - v tlstom a slepom čreve.

 

Ušný svrab

Postihnuté sú zvukovody a ušné boltce. Vzniká zánet, ktorý zasychá a robia sa strupy. Pri veľkom a zanedbanom napadnutí môže nastať poškodenie bubníka. Chorý králiček si postihnuté miesta škriabe, trasie hlavou. Liečba sa robí lokálnym ošetrením, prípadne injekciou.

 

Neinfekčné ochorenie zánět žalúdka a čriev

Môže sa vyskytnúť v akomkoľvek veku . Vzniká ako následok nevhodného (nahnilého, namrzlého) a znečišteného krmiva. Ochorenie môže byť aj následkom dlhodobého podávania liečiv elebo liečiv nevhodných. Zánět sa prejavuje nechutenstvom, až po celkovú ochabnutosť, často aj nadutím. Dôležité je okamžite odstraniť nevhodné krmivo a zaradiť dietnú stravu.

 

 

 

 

Nadutie

Je zpôsobené zkrmovaním mladého zeleného krmenia a krmením, ktoré rýchlo kvasí. Králik má zväčšené brucho, poliehavá a snaží si ulaviť. Dôležité je odstrániť všetko zelené krmivo, vhodné je nechať králika iba so senom a vodou, po ustúpení obtiaže zaradiť zrno a bežné krmivo. Veterinár môže urobiť výplach žalúdka, prípadne podať lieky povzbuzujúce trávenie. Rozhodne nadutie nepodceňujte - môže končiť aj úhynom, hlavne u mladých zvierat, ďalším príznakom je aj zrýchlený dych.

 

Paréza tráviaceho ústroja kojacich samic

Príčina tohoto chorenia nie je úplne objasnená, postihuje samice po pôrode mezi prvým a tretím týždňom. Pravdepodobne ide o poruchu látkovej výmeny, výdaj mlieka a krmenie nevhodným krmivom. Prejavuje sa apatiou, zviera prestane prijímať krmivo, ztráca mliečnosť. Choroba prebieha rýchlo a väčšinou s bezúspešnou liečbou.

 

Neinfekčná choroba dýchacieho ústrojenstva

Príčinami býva prašné prostredie, krmivo a podstielka, vysoká vlhkost, prehriatie, podchladenie, toxické látky (nátěrové hmoty, dezinfekcia) vo vzduchu. Narušením dýchacieho ústrojenstva môže dojsť k vzniku infekčných ochorení.

 

Poruchy rastu zubov

V dôsledku nedosedania zubov na seba sa hlodáky neobrusujú a docháza k prerastaniu. Králik prijíma málo krmiva a chudne, je nutné pravidelné odstraňovanie prerastlých zubov. Ide o dedičnú vadu (postihnuté zvieratá je nutné vyradiť z chovu).

 

Kanibalizmus

Ide o požieranie mláďat po pôrode. Väčšinou sa prejavuje u samic po prvém pôrode. Príčinou môže byť nevyvážená strava, vyrušenie samice pri pôrode (aj ostatnými zvieratami a hlukom), komplikovaný pôrod, nedostatok pitnej vody pri pôrode. Nedá sa liečiť, je iba vhodné urobiť samici čo najlepšie podmienky k pôrodu a odchovu mláďat. V prípade, že ku kanibalizmu dochádza opakovane, je vhodné také zviera vyradiť z chovu.

 

 

 

Otlaky končatín

U zakrslých králikov sa pri bežných chovných podmienkach nevyskytuje. Väčšinou postihuje veľké (ťažké) plemená. Je z ustájenia na nevyhovujúcich roštoch. Zvieraťu sa vytvorí malý otlak, ktorý môže začať krvácať a hnisať. Postihnuté miesto sa lieči liekmi (masti, zásypy), dôležité je odstrániť príčinu otlakov (drátené podlahy, nevhodné roštové podlahy..)

 

 

                                                                                                                Vypracoval: Tomáš Góbiš

 

© 2011 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode